Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Úradné hodiny

Pondelok: 7,30 - 16,00 

Utorok: 7,30 - 16,00

Streda: 7,30 - 16,00

Štvrtok: nestránkový deň

Piatok: 7,30 - 16,00

od 12,00 - 13,00 obedňajšia prestávka

Navigácia

Výber jazyka

  • Slovensky
  • English
  • Magyar

Obsah

Folklórna skupina Konopianka

"V Žalobíne na Kaminču v poľu
obrabjaju ľudze roľu svoju, fasuleje
úrodu davaju, vešelo še šicke ušmivaju
Robota im len tak z rukoch leci
bo ľubime svoju žem i dzeci
nebojime še mi sucha hladu, budzeme
ejsc bandurky s fasuľku.

Takouto ľudovou žalobínskou piesňou sa prihovára už 15 rokov ľuďom folklórny súbor Konopianka zo Žalobína. Ako vznikol ?
Písal sa rok 1996 a u pani Vaňovej zo Žalobína vznikla myšlienka: "Čo tak založiť folklórnu skupinu " A rozhodla sa správne. Ona, veľká folklóristka, bývalá sólová tanečnica súboru Bukovčan a Vranovčan, sa stala vedúcou. Keďže v tom čase sa do Žalobína priženil Milan Stanovčák, ktorý bol muzikant, hudobník nemali sme proplém s harmonikárom. Keď už bolo - speváci, chuť, elán - vôbec sme si neuvedomovali, že nemáme názov. Jedného dňa sa na nás prišla pozrieť pani starostka, M. Fečkovičová a vyslovila jedno slovo "Konopianka". Neváhali sme a súhlasili. Od toho času sa v našom logu nachádza modrá kvetinka.
Pátrali sme ďalej a z obecnej kroniky sme sa dozvedeli, že role, na ktorých sa niečo urodilo, niesli také názvy. A tak dodnes máme v Žalobíne role Na Kaminču, Konopianky, Kapuscanky, Medži drahami, Fasuleje. Na základe toho bolo spracované aj pásmo "Večer fasuľový", kde sa odohráva zvyk, ako sa voľakedy cez zimné večery lúpala fazuľa v Žalobíne, kde nechýbali "strašky" .
V roku 1996 prišli do Konopianky staršie ženy Veronika Vrabľová, Mária Vrabľová, Hanička Tirpáková, Mária Haľková, Ďurišinová, Juhásová. Z chlapov to bol Jožko Račok, Michal Tirpák, Ďoďo Gajdoš, Janko Dudáš. V takom zložení Konopianka pracovala 2 roky.
Keďže títo členovia boli už starší, rozhodli sa Konopianku opustiť a do kolektívu prišli mladší, ktorí pôsobia až dodnes. Sú to: Vlasta Stanovčáková, Milan Stanovčák, Fero Čonka, Štefan Lukáč, Peter Lukáč, Vlado Mražik, Martin Pavliško, Ján Mražik, Ing. Viera Pavlišková, Viera Mražiková, Štefánia Sukeľová, Mária Kukurucová, Valéria Račková, Magdaléna Vaňová. Takáto zostava funguje doteraz, čo svedčí o tom, že títo členovia majú vzťah k ľudovej piesni a vedúcu, ktorá ťahá za ten správny koniec a vie sa zapáliť za účinkovanie. Stretávame sa 2x do mesiaca, ale keď je vystúpenie aj 2x v týždni. Našim reprtoárom sú zemplínske, ale aj slovenské piesne, pretože celá Konopianka je v Matici Slovenskej.

Prvé vystúpenie v obci bolo 28.12.1996 kde skupina vystúpila s pásmom "Daj Boh šťastia tejto zemi". Prešli dva roky nácvikov, driny a prišli aj ponuky mimo Žalobína. Tradične to bol festival Ruská Poruba, obecné oslavy: "Žalobín to valal", vystúpenia v humenskom okrese, Tur - Košice 98, Bratislava Rusovce 98, matičné celoslovenské oslavy M. R. Štefánika na Bradle 2004, Prešovský snem Matice Slovenskej 2005, Deň detskej knihy Vranov 2006. Vystúpenie v Poľsku v družobnej dedine Kostarowce a na festivale rodákov Slovákov v bývalej Juhoslávii. Choreograficky boli nacvičené tieto ľudové pásma: "Večer na valale, Dožinky, U žida Habera, Večer Fasuľový, Ameriku som zrajtoval". Tematický večer "Večer na valale" vedúca súboru zostavila za účinnej pomoci deda Michala Tomáša, ktorý žiaľ už zomrel.

Veľký ohlas medzi občanmi má obnovenie tradície " pochovávanie basy " na konci fašiangov v podaní Konopianky.

Prebieha takto:  Súbor Konopianka sa zíde okolo 18. hodiny pred obecným úradom s basou. Členovia sa poobliekajú za masky. Prejdú po obci, spievajú ľudové piesne a zídu sa v krčme. V krčme sa vedúca súboru Magda Vaňová prihovára návštevníkom krčmy:

" Už Fašangy prišli, Krivá štreda idze, čom nam nezrachuješ ty kačmarko Ančo. Keľo sme prepili, keľo sme pojedli, keľo kačmarko dlužstva narobili."

Doposiaľ sme uskutočnili okolo 150 vystúpení. Všetko čo sme robili a robíme, konáme s láskou a otvoreným srdcom pre ľudí. Je to veľmi šľachetný čin, ktorý si zaslúži veľké poďakovanie.

Stránka

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Stránka