Erb

Pri tvorbe erbu obce nebolo možné vychádzať z historickej obecnej pečate. V dostupných prameňoch na Slovensku ani v zahraničí sa nepodarilo nájsť obecnú pečať s originálnym znamením. Jedinou známou obecnou pečaťou je nápisová pečiatka z 50-tych rokov 19. storočia. Vzhľadom na tieto skutočnosti a nedochovanie druhotných správ, poukazujúcich na existenciu staršieho pečatidla s pečatným obrazom bolo potrebné pristúpiť k tvorbe úplne nového erbu.

Vedenie obce sa rozhodlo za východisko pri tvorbe erbu použiť legendu o boji miestneho zemepána s medveďom:

"Dávno tu nebolo obce, iba hlboké lesy. V tých lesoch bývalo niekoľko rodín uhliarov. Uhliari rúbali hrubé stromy a z ich dreva pálili pre nejakého grófa, ktorý bol majiteľom týchto lesov. Lesy boli preplnené množstvom divej zveri. Na túto zver chodievali veľkí páni a grófi poľovať. Na jednej takej poľovačke sa stalo, že medvede roztrhali jedného grófa, ktorý zostal hneď na mieste mŕtvy. Na miesto nešťastia dlhý čas chodili súrodenci nebohého grófa oplakávať. Chodili tu často žialiť. Preto toto miesto pomenovali miestom žalosti. Podľa slova žalosť pomenovali aj osadu obývanú uhliarmi menom Žalosť. Za dlhé stáročia sa táto osada zväčšila tak, že vznikla z nej obec, ktorú potom pomenovali od osady Žalosť na Žalobín".

(kronikár Pavol Serafín)